MARTIN BENKA,Dievča v čepci,okolo 1932,olej,15x12 cm,sig.,POSUDOK !!!

Martin Benka- Dievča v čepci,rok okolo 1932-38,olej na preglejke,15 x 12 cm,s rámom 29 x 26 cm,značený vpravo dole ´´M.Benka´´,na zadnej strane evidenčné číslo a pečiatka SFU Martin Benka. Jedná sa o 100% originál (záruka vrátení peňazí). K dielu je vypracovaný znalecký posudok od Mgr.Darina Arce. - odborne konzultované a overené PhDr.Evou Ľuptákovou z Oravskej galérie a akad.maliarom S.Lajdom (uvedené v znaleckom posudku). Dobovosť diela bola preveraná reštaurátorskou analýzou. Narodil sa 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natieračstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš vo Viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromnej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnotu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973). Venoval sa aj tvorbe pre architektúru a verejný priestor, grafike, ilustrácii, užitej grafike, hudobnej kompozícii a husliarstvu.